|
Prezeráš 1 - 10 z celkových 12 blogov.
Strana:
1 |
|
Chcem vám predstaviť jednu veľmi špeciálnu hip-hopovú formáciu. Je to Moskovská brigáda smrti, ako hovorí názov, jedná sa o chalanov z Moskvy. Skupina sa totálne vymyká všetkým hip-hopovým klišé. Uznávajú myšlienku DIY (Do It Yourself) - muziku si vyrábajú 100% sami. Celá kapela vlastne pochádza viac z Oi!punkového prostredia ako z hip-hopového. Ide vlastne o vedľajší projekt kapely Razor Bois, takže za mikrofónom budete počuť skinheada, dokonca song Straight Outta Moscow venovali moskovským antifa skins. Celé ich demo sa dá vypočuť na ich MySpace profile - http://www.myspace.com/hoodsup495. V hip-hope sú samozrejme dôležité texty, preto je fajn, že kapela komponuje tracky v angličtine a ešte lepšie je, že si ich môžete prečítať na ich už zmienenom profile. Jasná výhoda pre ľudí, ktorí vládnu angličtinou. Textovo sa jedná o nasratú antifašistickú muziku. MySpace profil: http://www.myspace.com/hoodsup495
Zdroj: http://rude69.blogspot.com/2008/10/moscow-death-brigade-demo.html
Kľúčové slová: Moscow Moskva Russia Rusko Rossija Death Brigade Antifa Rap Diy Grind Hardc
Šesť miliónov židov vyhubených tým najkrutejším spôsobom
Imperialistická genocída fašistických armád, treba sa poučiť z histórie
Obete se premenili na katov a obrátily sa naruby
Osídlili teritóriá Palestíny ďalším nezmyselným útokom.
MŔTVI, MŔTVI - V MENE KOHO?
MŔTVI, MŔTVI - IZRAELA!
MŔTVI, MŔTVI - V MENE KOHO?
MŔTVI, MŔTVI - JAHVEHO!
Čo by si robil ty, keby ťa vyhodili z bytu bez práva na sťažnosť
Pošliapali tvoju kultúru, nechali ťa ponoriť sa do šialenstva kvôli strate dôstojnosti
Palestínčania trpia v exile pod bohatstvom Izraela
Pod silnou vládou pripravujúcou sa na vojnu pritu ty-už-vieš-komu
MŔTVI, MŔTVI - V MENE KOHO?
MŔTVI, MŔTVI - IZRAELA!
MŔTVI, MŔTVI - V MENE KOHO?
MŔTVI, MŔTVI - JAHVEHO!
Kamene proti strelám, nová intifáda v Cisjordánsku, Gaze či Jeruzaleme
KOHO BY TO NAPADLO
ŽE Z DÁVIDA SA STANE GOLIÁŠ?
KOHO BY NAPADLO
ŽE Z DÁVIDA SA STANE GOLIÁŠ?
Intifáda! Intifáda!
Intifáda! Oslobodenie!
Nepleť si môj postoj, som ateista a neverím v žiadneho boha
Nerozlišujem ľudí podľa rasy, kultury alebo zasraného náboženstva
Odsudzujem iba utrpenie, nespravodivosť a zneužitie moci
Palestína trpí vojnami, bohatstvom Izraela
MŔTVI, MŔTVI - V MENE KOHO?
MŔTVI, MŔTVI - IZRAELA!
MŔTVI, MŔTVI - V MENE KOHO?
MŔTVI, MŔTVI - JAHVEHO!
Kamene proti strelám, nová intifáda v Cisjordánsku, Gaze či Jeruzaleme
KOHO BY TO NAPADLO
ŽE Z DÁVIDA SA STANE GOLIÁŠ?
KOHO BY NAPADLO
ŽE Z DÁVIDA SA STANE GOLIÁŠ?
Seis miliones de judios aniquilados de la forma mas crual
Un genocido imperialista por ejercitos fascistas, de la historia hay que aprender
Las victunas se han convertido en los verdugos se vuelven del reves
Colonizando territorios Palestinos, de nuevo atentando a la sensatez
MUERTOS MUERTOS EN NOMBRE DE QUIEN ?
MUERTOS MUERTOS DE ISRAEL
MUERTOS MUERTOS EN NOMBRE DE QUIEN ?
MUERTOS MUERTOS DE YAVE
Que harias tu si te echaran de tu casa sin derecho a rechistar
Pisoreando tu cultura, sumergido en la locura por perder la dignidad
Palestina esta sufriendo en el exilio la opulencia de Israël
Por un govierno prepotente, preparado para la guerra, por tu ya sabes quien
MUERTOS MUERTOS EN NOMBRE DE QUIEN ?
MUERTOS MUERTOS DE ISRAEL
MUERTOS MUERTOS EN NOMBRE DE QUIEN ?
MUERTOS MUERTOS DE YAVE
Piedras contra balas una nueva intifada en Cisjordania, Gaza o Jerusalem
QUIEN PODIA IMAGINAR ?
QUE DAVID FUESE GOLIATH
QUIEN PODIA IMAGINAR ?
QUE DAVID FUESE GOLIATH
Intifada, Intifada
Intifada, liberacion
No cunfundas mi postura, soy ateo y no creo en ningun dios
No diferencio a las personas por su raza, su cultura o su mierda de religion
Solo cundeno el sufrimiento, la injustia y el abuso de poder
Palestina es sometida a la mas terca de las guerras, la opulencia de israël.
MUERTOS MUERTOS EN NOMBRE DE QUIEN ?
MUERTOS MUERTOS DE ISRAEL
MUERTOS MUERTOS EN NOMBRE DE QUIEN ?
MUERTOS MUERTOS DE YAVE
Piedras contra balas una nueva intifada en Cisjordania, Gaza o Jerusalem
QUIEN PODIA IMAGINAR ?
QUE DAVID FUESE GOLIATH
QUIEN PODIA IMAGINAR ?
QUE DAVID FUESE GOLIATH
(X2)
Kľúčové slová: Song Ska-p Ska Intifada Palestine Intifáda Palestína Izrael Okupácia Sio
V Považskej Bystrici môžete občas započuť výrok "opusci bazén", aj keď skôr od starších ľudí. Znamená niečo ako "vypadni". Ako tento výrok vznikol?
Na bývalom kúpalisku v Kolónii (dnes tenisové kurty) neposlušný chlapec Maliniak (nie som si istý týmto priezviskom) topil deti, skákal do bazéna a inak porušoval predpisy. Plavčík po chvíli uchopil megafón a zahlásil:
"Maľiňjak! Okamžice opusci bazén, ľebo ho dám vypuscic a Krištofík ci ho dá k náhradze!"
(Krištofík bol vraj správca kúpaliska.)
Započul: SERGEJ, 40-te roky 20. storočia Zdroj: http://povazska-bystrica.otvorene.sk/humor/zapocute-v-povazskej-bystrici/okamzice-opusci-bazen/
Kľúčové slová: Považská Bystrica Waagbistritz PB PX Vaagbeszterce Opusci Bazen Maliniak
Nesúhlasím so všetkým z nasledujúceho článku, samozrejme... V niečom má chlapec pravdu, ale - odmieta stalinizmus, ale napr. obhajuje režim vo Venezuele, a medzi ním a stalinizmom sú len mizivé rozdiely. ¡ Ni Chávez, ni Bush ! Ⓐ Kultura dnešní mládeže se nesoustředí jen na hudbu, módu, oblečení apod., ale i na fenomén, který se rozmohl po celém světě a stal se zlatým dolem velkých kapitalistických firem. Řeč je o počítačových hrách. První počítačové hry byly v podstatě experimenty, např. první hratelná a dodnes slavná hra Pong, ve které hráč hrál něco na způsobu ping-pongu. Ale přesuňme se do dnešních dnů, konkrétně ke kultovní hře Operace Flashpoint a některým jejím aspektům, které nejsou příliš rozebírány.
Operace Flashpoint
Tato válečná hra je známa drtivé většina mladých hráčů na počítačích. Je to legendární česká hra z dílen Bohemia Interactive ve spolupráci s americkými Codemasters. Téměř se stala nejlepší hrou roku 2001, a to díky tomu, že se jednalo o první vojenský simulátor ve kterém tvůrci skloubili zapojení všech druhů zbraní a techniky -infanterie, tanků, letadel a do jisté míry i námořnictva.
Její příběh je také zajímavý. Děj se odehrává v roce 1985, kdy se v Sovětském Svazu vyostřuje krize mezi „liberálním“ křídlem kolem Michaila Gorbačova a „extrémistickým“ křídlem kolem KGB. Jeden ze sovětských generálů se rozhodne, že už dále Sovětský Svaz nebude upadat a znova rozšíří sféru vlivu. V roce 1985 provádí na ostrově Everon v tzv.Maldenském souostroví v atlantském oceánu výsadek obrněná vojska Rudé armády za podpory 1000 vojáků SpecNaz. Během chvíle obsazují Everon a pod vedením generála Ivana Vasilijeviče Guby a jeho prvních důstojníků – plukovníka Martynova a plukovníka Euseva započínají „teror a zvěrstva“. S ostrovem je ztracen kontakt.Do místní základny NATO na vojenském štábu u ostrova Malden dochází zmatené zprávy o výskytu „ozbrojených jednotek vybavených sovětskou technikou“ na Everonu. Smyslem hry samozřejmě je, že hlavní „hrdinové“ za něž hrajete, američtí vojáci, rozdrtí jednotky „zlých“ sovětů a nakonec musí zatknout generála Gubu a zničit jaderné zbraně, které dodal na sovětský vojenský ostrov Kolgujev. Guba je samozřejmě vykreslován jako „tyran“, je uváděno, že byl „dozorcem v jednom ze Stalinových pracovních lágrů a že se mu přezdívalo ´Zubař´ “.
Datadisk Red Hammer
Do datadisku Red Hammer jsem ze začátku „vkládal naděje“, protože jsem slyšel, že v něm budu hrát za sovětského SpecNaz vojáka Dimitrije Lukina. Rázem jsem ale zjistil, že po několika misích se Lukin přidává na stranu partyzánů a nakonec střílí vlastní soudruhy. Kdyby šlo o boj partyzánů za nezávislost svého ostrova, bylo by to v pořádku, ale partyzáni jsou ve všech oficiálních dílech hry na straně USA.I v Red Hammer jsou podporováni americkými intervenčními jednotkami a speciálními silami US Army, takže to nejsou bojovníci za svobodu, ale spíše zaprodanci, kteří bojují proti jedné velmoci tím, že slouží jiné.
Kampaň Resistence
Jde o kampaň odehrávající se na novém ostrově Nogova, který není součástí Maldenských ostrovů. U moci je koalice Komunistické strany (prosovětští stalinisté) a Socialistické reformní strany (něco na způsob Dubčeka). Hlavní hrdina je soudce Viktor Troska, žije poklidný život se svojí ženou ve vesnici Dolina, až do jednoho dne. Ten den jede do hlavního města Lipany, dozvídá se, že dochází k mocenské krizi, kdy se Komunistická strana rozhodla provést „puč“ a zastavit prokapitalistické reformy Socialistické strany. Mnoho mladých lidí, kteří se nezajímají o historii, ale děj mise moc nepochopí – v první misi se mi otevírá děj, ve kterém autoři kloubí události února 1948 (Ve hře demise komunistických ministrů/v reálné historii tu demisi podali pravicoví ministři) a srpna 1968 (Nogovská Komunistická strana odjela do SSSR a požádala o „bratrskou pomoc“). Sovětský svaz proto poslal generála Gubu, aby vzal Nogovu útokem. Děj se odehrává rok před událostmi na Maldenách. Viktor Troska ze začátku nechce bojovat, ale postupně se stává vůdcem partyzánských oddílů, navazuje spojenectví „s dobrými“ Američany a zničí vojska generála Guby. Američani samozřejmě partyzánům pomáhají z nezištných důvodů. Šíření svobody a demokracie je tak nějak v Americké povaze, že?
Kampaň Československá lidová armáda.
Tato kampaň konečně ukázala, že někdo má rozum. Kupodivu ji ale nevytvořil nikdo z Bohemia Interactive ani Codemasters, ale skupina řadových českých a slovenských hráčů. V prvním díle hrajete za desátník Koubu (inspirováno filmem „Copak je to za vojáka“) a musíte zastavit americký útok na ostrov Everon, který patří československé vládě a kde byla nalezena ložiska vzácného druhu Uranu. V kampani bojujete i za Američany, ale to je jen pár misí. Musíte vyhnat Američany z ostrova a uchránit uran.
Druhý díl hry mě ze začátku zase nepříjemně zklamal – znova boj proti sovětům, znova spojenectví s Američany. V druhém díle dochází k výbuchu sovětské jaderné ponorky u Nogovy, jmenuje se Kurs(inspirováno havárií Kursku). ČSLA zatýká sovětské námořníky a na oplátku, kdo jiný než generál Guba posílá armádní kontingenty na Nogovu. Sám Guba popravuje prezidenta Nováka a dosazuje guvernéra Hujera (zase inspirace „Marečku podejte mi pero“). Hujer je zde, tak jako v známé československé komedii, vylíčen jako služebník a prospěchář. A hlavní hrdina – desátník elitních jednotek ČSLA Kouba, musí vyhnat Rudou armádu z Nogovy. K nim se přidává podpora od americké armády. Ale když jsem se dostal k poslední misi konečně jsem pochopil, že přece jen nemůže být všechno protisovětské – v poslední misi se totiž Kouba a jeho „Banda špinavců“ (inspirováno legendárním americkým válečným filmem „Tucet špinavců“) dozvídají od amerického důstojníka, že jsou zatčení za „masakr“ ve vesnici Frymburk. V tu chvíli padá spojenectví a nastává poslední mise – zničit americké jednotky, které chtějí získat skrze obvinění a tajnými přesuny vládu do svých rukou. Koubovi se nakonec podaří americké jednotky zničit. Tímto zničením Američanů i Rusů končí kampaň ČSLA 2 a chystá se i kampaň ČSLA 3, o které toho zatím moc nevím, ale tajně doufám, že bude lepší než první dva díly a že to nebude zase stejná odrhovačka jako první kampaně (Cold War Crisis, což byl první díl Operace Flashpoint, Red Hammer, Resistence apod.) Ale na Operaci Flashpoint je skutečně unikátní tzv.editor misí, ve kterém můžete vytvářet vlastní mise a kampaně za USA, Rudou armádu, civilisty i partyzány (a ti se mohou výjimečně nastavit i na stranu Rudé armády).
Operaci Flashpoint jsem uvedl a rozebral jakožto hru, která kromě úžasného zpracování, modifikací, addonů a vylepšení a dokonalého editoru v sobě také nese zřetelný politický obsah. Hráči, byť by ve hře sledoval jenom zábavu, se podvědomě do hlavy dostává upravený příběh studené války, v němž jedna strana představuje jasné dobro a druhá jasné zlo. Američani přirozeně představují tu „správnou stranu“, tak jak to dnes slýcháme od politiků, historiků (až na čestné výjimky) a médií, stejně jako jsme před rokem 1989 mohli slyšet verzi právě opačnou, ale stejně tak jednostrannou. Obraz krutého generála Guby a jeho gulagová minulost, proameričtí partyzánští bojovníci za svobodu – vše má budovat unifikovaný obraz reality „bez trhlinek“, který má ovlivnit mladého člověka v duchu dnes vládnoucí ideologie.
Za zmínku ovšem stojí i další hra, která není na počítač, ale také vyniká političností. Hra Mercenaries 2: World in Flames se chystá zřejmě zopakovat úspěch své předchůdkyně. Mercenaries byla hra na herní konzoly PlayStation 2 a získala průměrné hodnocení cca.90% díky obrovským možnostem, které hráč měl ve hře (mohl si například objednávat obrněné transportéry, džípy nebo i helikoptéry přímo v bitvě). Hra byla na pozadí velice politická. Odehrávala se v Severní Koreji, kde byla po puči generála Songa zavedena vojenská „ultra“-totalita, přičemž se Song pokoušel získat jaderné zbraně. K moci se dostal tak, že zabil svého otce, který byl „reformnější“ a v rámci Komunistické strany usiloval o demokratizaci Severní Koreje. Otec sice ve skutečnosti přežil, ale Song byl uvězněn a popraven za zločiny proti lidskosti. A kdo byl vlastně hráč? Žoldák! Ano, žoldák, najatý bojovník korporace Executive Operations Corporation.
I v druhém díle, který vyjde na nové dlouho očekávané konzoly PlayStation 3, bude hráč žoldákem. Vzhledem k novým možnostem PS3 bude hra mnohem dokonaleji propracovanější a rozvinutější než předchůdkyně, což upoutá jistě mnoho mladých lidí.Ovšem je tu i nový politický příběh aktualizovaný pro potřeby dnešní doby. Hráč/žoldák totiž bojuje ve Venezuele proti blíže nespecifikovanému diktátorskému režimu, což má evokovat představu vlády Hugo Cháveze, tak jak je neustále světu prezentována americkým zahraničním departmentem a jeho agenty. Chavez si to také nenechal líbit a obvinil firmu LucasArts, která vytváří hru, že „bojuje proti jeho vlasti“ a požádal zpěváka Bono Voxe z hudební skupiny U2, který se přímo podílí na financování vývoje hry, aby hru předělal nebo zastavil její vývoj. Vývojáři hry to komentovali s tím, že „se snaží vytvořit zábavnou hru a ne nástroj proti Chávezovi“. Australská organizace „Solidarita s Venezuelou“(www.venezuelasolidarity.org) nicméně zahájila kampaň proti vývoji této hry.
Další kroky nejsou známé, ale je to jen důkaz, že takového hry jsou nástrojem politické propagandy, kdy se „čirou náhodou“ v roli „zlých“ stran objeví dva k Americe nepřátelské režimy – tedy KLDR (Jejíž despotická vláda by skutečně měla být svržena, ale rozhodně ne žoldáky, nýbrž vlastním lidem) a Chávezovská Venezuela, která je za posledních několik desítek let nejpokrokovějším a nejrevolučnějším režimem a proto taky USA nenáviděným. Pochybuji, že umístění příběhu druhého dílu je čirá náhoda… Já osobně bych vývoj nezastavoval, ale změnil bych děj. Proč by se to muselo odehrávat ve Venezuele? Proč ne v nějaké vymyšlené zemi proti vymyšlenému vojenskému diktátorovi? Byla by to nejlepší cesta!
Počítačové hry mohou být politicky (válečné) i nepoliticky (sportovní závody apod.) zaměřené. Politické strategie, válečné hry apod. mají nezřídka za cíl šířit mezi mládeží podprahovou pravicovou propagandu. Výborná zábava je stejně jako u mnoha filmů, seriálů a komiksů spojena s hodnotovou propagandou, jejíž účinek je zde zesilován interaktivitou, účastí hráče na dělání historie (na té „správné“ straně). Nejsem proti vzniku takových her, ale doufám, že se začnou vytvářet i hry, kde hráč bojuje proti zvěrstvům, která v minulosti ale i dnes páchá US Army. Snad vznikne díky práci lidí z hráčských komunit mimo zavedené korporace také hra, kde nebudete hrát za amerického okupanta v Iráku, ale za iráckého povstalce proti Američanům. To je paradoxně zatím možné jen v editoru Operace Flashpoint, bohužel nikde jinde ne…
Vladislav, REVO Praha.
Kľúčové slová: Pocitacove Hry Pc Games Politika Propaganda Pravica Amerikkka Usa
UPOZORNENIE! Toto video je dosť hard, takže kľudne potlačte svoju zvedavosť, nemusíte vidieť a vedieť všetko...
1. augusta 2007 sa na ruských neonacistických stránkach objavilo toto video, na ktorom je vidno brutálnu popravu dvoch mužov – jedného z Tadžikistanu a druhého z Dagestanu (región susediaci s Čečenskom). Na tomto videu hlavu jedného z nich odrezali niečím, čo vyzeralo ako ruský armádny nôž.
Na pozadí tohto hrozného videa je hákový kríž a kľačiaci muži hovorili chvejúcim sa hlasom, že boli zajatí ruskými národnými socialistami. Potom jednému odrezali hlavu a druhého strelili do tyla. K videu sa prihlásila dovtedy neznáma skupina, ktorá saba seba nazvala Národnosocialistická strana Ruska. Neonacisti vraždili ľudí inej rasy a pôvodu v Rusku už veľakrát, po prvýkrát však napodobnili odpornú propagačnú „videostratégiu“ radikálnych islamistov. Trojminútový videoklip je výkričníkom neskorého leta ruského roku, v ktorom prevýšil počet rasových neonacistických vrážd všetky predchádzajúce roky. Už koncom augusta ich bolo od začiatku roku v Rusku spáchaných vyše 40, čo je dvojnásobok oproti rovnakému obdobiu roku 2006.
VZNIK Prvá zmienka o Straight Edge (Ostrá Hrana) sa datuje rokom 1981, kedy HardCorovo/Punková skupina Minor Threat naspievala skladbu z názvom Straight Edge, ktorej text bol o tom ako nefajčia, nepijú a neberú drogy. Táto pieseň nebola robená skupinou Minor Threat ako začiatok nejakého životného štýlu/subkultúry, ale pre ľudí položila určité základy.
Ľudia z HC/Punkovej scény sa stále viac vzďaľovali od svojich rebelantských a spoločnosť kritizujúcich základov, a stávali sa čoraz viac seba zničujúcimi. Užívanie drog vo veľkom štýle bolo na dennom poriadku, pilo sa stále viac a viac alkoholu, a pri takých podmienkach to ide s každou rebéliou dole kopcom. Rešpekt k druhému pohlaviu sa strácal, promiskuita či sex so stále inými partnermi boli bežné.
Preto veľa, prevažne HC kapiel sa od tohto „životného štýlu“ začala dištancovať a názov Straight Edge sa stal čoraz viac používanejší. V USA v 80. rokoch boli hardcore-ové koncerty „all ages“ teda pre všetky vekové skupiny. Avšak alkohol smú v USA konzumovať iba osoby staršie ako 21 rokov. Aby mladší ako 21 rokov na koncertoch nedostali pri pulte žiadny alkohol bolo im na ruku namaľované „X“. Prívrženci Straight Edge prebrali tento symbol a maľovali si tento symbol na ruky, aby sa identifikovali a vyjadrili svoj odpor k alkoholu. Občas sa to stáva aj dnes. Niektorí idú tak ďaleko, že si dávajú X tetovať. Ďalším poznávacím znamením prívržencov Straight Edge je „sXe“, čo je prirodzene skratka Straight Edge avšak s výrazným X v strede, ako aj „XXX“ čo bolo umiestnené na washingtonskú zástavu, na ktorej sú tri hviezdy. Popritom je tento symbol často používaný, pretože je estetický. Často používanou prázdnou frázou pri Straight Edge je „true till death“ (do smrti verný) alebo „lifetime commitment“ (doživotné spojenie) čo má symbolizovať, že Straight Edge nie je trendovou záležitosťou, ale je životným presvedčením. Postupom času sa stalo, že viacerí prívrženci Straight Edge sa stravujú vegetariánsky alebo vegánsky, avšak toto nie je jedno s druhým neoddeliteľne spojené. A tak existuje veľa vegánskych hudobných kapiel ako napríklad Earth Crisis alebo Maroon, ktorí svoje vegánske presvedčenie dávajú najavo aj vo svojich textoch.
Kľúčové slová: Straight Edge Hard Core Hc Punk Ostra Hrana Washington Dc Xxx Sxe X Drug Fr
Pri surfovaní po nete som našiel tento zaujímavý web o subkultúre EMO. Je síce písaný po anglicky, ale väčšine vecí nie je problém porozumieť. You Don't Know Emo je stránka venovaná všetkým hardcore hudobníkom, ktorí boli odstrčení nabok, pretože ľudia počúvajú len hudbu, ktorá je v TV. Autori stránky odmietajú dnešný pohľad na EMO a vracajú sa ku koreňom tohoto hnutia. To čo bolo spočiatku označované ako EMO, má dnes pre ľudí úplne iný význam. Jednoducho povedané: Niekto prebral hudbu starého EMO (emotional hardcore), ktorý vznikal paralelne s ostatnými odvetviami HC hudby, nasadil tomu novú tvár (módu), staré myšlienky ako nekomerčnosť alebo DIY (Do It Yourself) princíp vymenil za nové, pričom emočný charakter EMO zostal nezmenený. To sa uchytilo v mainstreame a tzv. kids majú nové idoly. To, čo býva označované ako 'Emo kid', by malo vyzerať takto: 
ALE NIE TAKTO!   WWW.YOUDONTKNOWEMO.TK
Kľúčové slová: Ydke You Don't Know Emo Emo Emotional Hardcore Hard Core Punk Indie Rock Em
Skinheads je označenie pre subkultúru alebo skupinu ľudí, ktorí vyznávajú a praktizujú určitý životný štýl a smer. Vznikol vo Veľkej Británii v 60. rokoch 20. storočia ako reakcia na zvyšujúcu sa nezamestnanosť v mestských oblastiach. Prví príslušníci nemali politické ciele, ale šlo skôr o návštevníkov koncertov, ktorí sa snažili odlíšiť od bohatej časti populácie. V súčasnej dobe došlo k rozštiepeniu skinheadského hnutia na niekoľko prúdov: Skinheads je označenie pre subkultúru alebo skupinu ľudí, ktorí vyznávajú a praktizujú určitý životný štýl a smer. Vznikol vo Veľkej Británii v 60. rokoch 20. storočia ako reakcia na zvyšujúcu sa nezamestnanosť v mestských oblastiach. Prví príslušníci nemali politické ciele, ale šlo skôr o návštevníkov koncertov, ktorí sa snažili odlíšiť od bohatej časti populácie. V súčasnej dobe došlo k rozštiepeniu skinheadského hnutia na niekoľko prúdov: Pôvodní skinheads: - skupina vyznávajúca určitý druh hudby (ska, reggae, rocksteady), životného štýlu, odmietajú myšlienky nacizmu, komunizmu, ale tie sa v dobe vzniku skinheads vlastne vôbec skinheadov netýkali a nemuseli ich riešiť. Príslušníci sú teda nepolitickí, zamestnaní (robotnícka trieda, pracujúca mládež, alebo angl. working class). Nazývajú sa aj hrdinami robotníckej triedy (working class heroes). SHARP: (Skinheads Against Racial Prejudice) - Toto hnutie vzniklo ako reakcia na white power skins, aby úplne nezanikli tradiční skinheads. V žiadnom prípade ale nemajú nič spoločné s ľavicou ani komunizmom. Cieľom SHARP bolo upozorniť širokú verejnosť na to, že skinheads nemôžu byť rasisti, pretože ich prvá hudba a životný štýl má veľmi veľa spoločného s černosskou kultúrou (Jamajka). SHARP sú v podstate tradiční skinheads, ktorí boli jednoducho donútení reagovať na to, čo sa deje s ich subkultúrou. Dnes už pôvodný zmysel SHARP takmer neexistuje, mnohí ho totiž zobrali ako ľavico orientovanú skupinu ľudí a spájajú ho s komunizmom, niekedy do konca s anarchizmom, čo je absolútny nezmysel. RASH: (red and anarchist skinhead) - tvoria ho príslušníci ľavice. Možu to byť anarchisti, komunisti aj socialisti, socializmus však nie je ich pôvodnou myšlienkou. Slovo red má však v prípade skinheads v západných krajinách význam antifašistický/antinacistický. U nás je toto slovo spojované so socializmom. Nazi-Skinheads: Príslušníci krajnej pravice, ktorí sa odštiepili z pôvodného hnutia skinheads a celkom obrátili myšlienky pôvodného hnutia. Ide o vysoko politicky aktívnu skupinu, ktorá hlása rasovú neznášanlivosť, myšlienky nacizmu a netoleranciu. Jedným z ich idolov je napríklad Rudolf Hess. Pod všetky tieto prúdy spadajú všeobecná nenávisť voči Hippies a záporný vzťah k drogám a často aj prihlásenie sa k robotníckej triede. Rozpad hnutia Rozpad pôvodného hnutia nastáva v 70. rokoch 20. storočia kedy anglická národno-socialistická strana Národný front zneužila hnutie vo svoj prospech, kedy boli mladíci skinheads používaní Národným frontom k ich pouličným bitkám. Idea „ostrých chlapcov“ sa čoskoro začala napodopovať mladými členmi Národného Frontu a tak vznikla nová odnož s myšlienkami neonacizmu a rasového násilia. Túto odnož spopularizoval Ian Stuart Donaldson (spevák neonacistickej skupiny Skrewdriver). Typickým poznávacím znakom sa stala vyholená hlava a oblečenie, ktoré sa skladá z topánok značky Dr.Martens (napriklad pracovné topánky s okovanou špičkou, aké nosili robotníci v dokoch), vojenské bundy takzvané „bombery“, džínsy a traky cez košele značky Ben Sherman alebo tričko Fred Perry. Príslušníci nenacistických skinheads dnes často tvrdo vystupujú proti neonacistom, ktorí z ich hnutí vzišli a snažia sa šíriť osvetu v spoločnosti, aby nebol príslušník hnutia skinheads považovaný za neonacistu, ktorým z podstaty svojej filozofie nie je. História skinheads Začiatky su v päťdesiatych rokoch, po prvý raz sa v povojnovej Veľkej Británii objavil odlišný štýl či kultúra mladých ľudí. V tom čase prijala časť pracujúcej mládeže za svoju uniformu dlhé „edvardovské“ plášte a úzke nohavice. Boli známi ako Teds (Teddy Boys), oddaní Rock'n Rollu, podivne učesaní s patkami a esíčkami starostlivo napomádovanými na čele. Chovali sa ako skupina oddelená od konvenčného života. Mods (1962-1967) Na začiatku šesťdesiatych rokov Teds nahradili takzvaní Mods (skratka pre "Modernists). Ich štýl sa vyznačoval hlavne krátkymi vlasmi a drahým oblečením (obleky atď.). Obľubovali čiernu soulovú hudbu a jazdu na scootroch. Pochádzali z otvorenej triedy, označovali a potlačovali mládež malej buržoázie. V polovici 60. rokoch 20. storočia však odišla väčšina mods k hippies, a zvyšní drsnejší mods vytvorili na konci 60. rokov takzvaných Hard Mods. Rude boys (1960-1970) Keďže v Británii narastal počet prisťahovalcov z bývalých britských kolónií, časť mladých prisťahovalcov založila skupinu nazvanú Rudeboys. Hnutie mladých Jamajčanov kopírovalo odievanie gangstrov. Rozšírili sa medzi mladými imigrantami z Antíl v Anglicku. Spolu s mods sa rýchlo stali modelom pre prvých skinheadov. Pre Rude boys bolo charakteristické typické oblečenie, hrubý jazyk spodiny, neúcta k autoritám a k zažitým pravidlám. Mods mali pred Rude boys rešpekt a páčil sa im ich štýl života. Hard Mods Uhladený slušivý vzhľad sa zmenil za džíny, kockované košele a ťažké pracovné topánky (napríklad Dr. Martens), oblečenie pracujúcej triedy. Okrem soulovej hudby počúvali moderné Reggae a Ska. Je to úplne prirozené, že medzi ich štvrťami a v ich uliciach stretávali Jamajských a Antilských imigrantov, a ešte podrobnejšie Rude boye. Podľa tohto multirasového a multikultúrneho stretnutia, a podľa odmietnutia kompromisu s buržoáziou, označujúc príslušnosť k pracujúcej triede, sa zrodilo nové hnutie - skinheads. Skinheads (1967-1971) Výsledkom stretnutia anglických Hard Mods a jamajských Rude boys bol vznik skinheads. Tento kult vychádzal predovšetkým z predchádzajúcich zoskupení akými boli Teddy Boys, Mods či Rudies (čierna mládež z Karibiku), mládeže ktorá mala už dosť neuhladenej módy hippies a politikárčenia okolitého sveta. Hnutie skinheads bolo vo svojej podstate antirasistické a apolitické. Boli to belosi, ako aj príslušníci ostatných rás. Večer čo večer sa tieto skupinky schádzali pri počúvaní reggae, či štýlovo spriazneného ska - hudby, ktorá svojimi koreňmi siahala až k brehom vzdialenej Jamajky (napríklad Daylight Inn, Three Tuns, Lord Palmerstone). Nosili ťažké pracovné topánky, sprané levisky a košele značky ben Sherman. Bola to zmes oblečenia na označovanie buržoázie a pracovného odevu. Títo „tvrdí“ chlapci boli vtedy vlastne oveľa tolerantnejší než milujúci hippies a boli aj oveľam nekonformnejší než proti meštiactvu bojujúci súčasníci. Boli hrdí na to že sú robotníci, mali sklony k patriotizmu, dištancovali sa od drog, intelektualizmu a neznášali hippies. Už len vzhľadovo dávali najavo odpor k hippies krátkymi zostrihmi. Obľúbeným povyrazením sa stal aj futbal, na ktorom bolo hlavným cieľom ukázať úplnú fanatickú oddanosť svojmu klubu. Skinheads začali páchať drobné výtržnosti a dostávali sa do konfliktu s políciou. Medzi jednotlivými „gangami“ Skinhedov dochádzalo k rozdeľovaniu „revíru“, ktoré bolo spojené s pouličnými bitkami. Niektoré skinheadské gangy napádali aj študentov, homosexuálov a zriedkavo aj Pakistancov, pretože si mysleli že im berú prácu a domovy. Napádali ich aj kvôli inému náboženstvu. Na začiatku 70. rokov prvá vlna skinheads opadáva a na uliciach v rokoch 1972-1976 nie je skinheads v podstate vidieť. Suedeheads (1970-1973) Koncom roku 1969 skinheads zmenili účes a vlasy im narástli o viac ako 5 cm. Museli byť starostlivo upravené a s cestičkou na strane. S tým tiež súvisela krátkodobá synonymná zmena názvu na Suedeheads. Oblečenie bolo elegantnejšie. Viac štýlu, ale rovnaká myšlienka. Títo „elegáni“ však počas roku 1972 takmer vymizli spolu s celým hnutím. Smoothies (1971-1974) S doznievajucim hnutím skinheads boli na scéne aj Smoothies, ktorí mali vlasy ešte trocha dlhšie než Suedeheads, napriek tomu mali rovnako radi futbal a čiernu hudbu. Rovnako adoptovali glam rock. Bootboys (1972-1977) Štýl Bootboys, štýl ulice, bol spojený najmä so Suedeheads a Smoothies a zostáva veľmi častý až do príchodu punku, hlavne mimo mesta. Vizáž, ktorú môžeme nájsť v Mechanickom pomaranči od Anthonyho Burgessa. Boli fanúšikmi futbalu a vyskytovali sa hlavne v okolí štadiónov. Návrat Skinheads (1977 až dodnes) V roku 1976 bola Veľká Británia v kríze, čo prineslo nemalé problémy. V tejto situácii vzniká Punk, ktorý bol neodmysliteľne spojený s punkovou hudbou, chaosom a bitkami. S punkovou vlnou sa znovu objavujú polozabudnutí Skinheads, ktorých je síce teraz viac, napriek tomu sa už všetci nesprávajú tak nepoliticky, niektorí skinheadi sa prikláňajú k pravicovým myšlienkám. Noví skins pri svojom návrate zachovali najextrémnejšie prvky starého štýlu a ešte ich rozšírili. Hlavy boli ostrihané dohola alebo mali nafarbené krátke vlasy. Niekedy byl vo vlasoch vyfarbený nápis Union Jack a podobne. Vrátili sa vysoké topánky a traky. Nenosili sa už obleky, objavili sa rôzne tetovania, aj na tvári. Skinheads vzbudzovali dojem takmer robotizovanej, uniformovanej armády, kde útok na jednotlivca má za následok násilnú odpoveď ostatných. Skins, ktorí podporovali Teds, boli tradicionalisti. Obnovili sa takmer presne ako bývalí pôvodní skins s ich eleganciou, elitou pracujúcej triedy a s ich postojmi. Prenasledovali plastic punky (skomercionalizovaná forma punks), ako by boli hippies strednej triedy pred desiatimi rokmi. V Londýne boli krčmy, ktorých klientela pozostávala z pôvodných skins vo veku nad 25 rokov, a v ktorých nikto z nových skinov nebol tolerovaný. Hudba sa posunula od ska k Oi! punku, tvrdej hudbe s texty výrazne protestujúce proti všetkému (napríklad 4-Skins, The Last Resort). Niektoré skupiny (ako Sham 69 alebo The Business) sa viacej radikalizovali čo sa týka triednych pozícií a vyjadrenia working class (pracujúcej triedy) . Koncom 70. a začiatkom 80. rokov nastal opäť revival Ska s hnutím 2-tone (ako Specials, Bad Manners alebo Madness). Tento nový rozkvet umožňoval skinheadom odvolávať sa na korene a pôvod hnutia, symbolizovaný čiernobielou šachovnicou ska symbolizujúcou antirasizmus a jednotu. Tradicionáli (Trojans) (1978 až dodnes) Principiálne súvisí s objavením 2-tone Ska. Hnutie sa vrátilo medzi svoje korene ako reakcia na nacifikáciu, ktorá začala. V Európe neboli tak známi ako vo Veľkej Británii. Snažia sa svojou hudbou a svojimi časopismi udržať klasický kult Skinheads. O fašistoch hovoria, že im ukradli ich kult, meno a pre ľudí, ktorí sa o tieto veci nezaujímajú, je ťažké pochopiť zmysel a myšlienku Skinheadstva. Obliekajú se hlavne do športových značiek typu Lonsdale, Ben Sherman či Fred Perry a počúvajú tradičné SKA. Zastávali predovšetkým stále partnerské vzťahy, dobrú prácu a odpor k drogám (nepočítali alkohol). Trojans su tradicionalisti, ich symbolom je trojska helma. Existuje aj vydavatelstvo Trojan records, ktore sa specializuje na reggae a rocksteady Oi! Skins (1980 až dodnes) V roku 1980 sa začína niekoľko rockových kapiel vracať k forme krčmových popevkov, takzvaných Oi (Oi! je hudba v antinacistickom štýle, ktorá vznikla okolo roku 1980 a je podobná punk-rocku, pri jej zrode stáli Cockney Rejects so svojim songeo Oi!Oi!Oi!, podľa ktorého dostal celý štýl meno). Táto hudba spojovala street punkerov a skinheadov. Spievali o živote (futbal, odpor k politike /politikum/, pivo, o pracujúcej triede, hrdosti atď.). V súčasnej dobe sú Oi! scéna a 2-tone scéna často previazané. (Oi = odpočítavanie pred piesňami na Reggae a Ska scéne postupne vžitý ako pozdrav medzi robotníkmi v Londýne). Boneheads (1978 až dodnes) - Nazi-skins / White power skins Vznikli z nacistickej odnože Oi! scény. Mala to na svedomí nezamestnanosť, ktorá bola prisudzovaná hlavne prisťahovalcom, ktorí „brali“ zamestnanie rodeným Britom. Do hry vstupujú myšlienkové prúdy extrémnej pravice. Po celý čas získavala extrémna pravica do svojho spolku lumpen-proletariát a hnutiu skinheads to unikalo. Práve absencia presnej politickej ideológie hnutia silne prispela k preniknutiu istých hanebných ideí medzi tie pôvodné. Národný front a jeho spoločníci sa samozrejme pokúšal úplne obsadiť túto scénu, v ktorej sa nachádzala vykorisťovaná mládež, ktorá mala chuť reagovať, ale bez pravého svedomia a politickej kultúry. Časť skinheads začala pomaly smerovať k politickému mysleniu a jeden z hlavných aktérov tejto premeny bol Ian Stuart Donaldson, ktorý založil roku 1977 hudobnú skupinu s názvom Skrewdriver. V roku 1979 založil malú politickú stranu White Noise, o ktorú sa zaujímal britský Národný front (NF). O dva roky neskôr sa Donaldsonova politická ministrana premenovala na Blood & Honour club. Skupiny na čele so Skrewdriverom s textami o rytieroch, vikingoch, cti a podobne začínajú tvoriť White power (biela sila) music, neskôr si vytvorili vlastný hudobný štýl - R.A.C (Rock Against Communism = Rock proti komunizmu). S vlnou nacionalistických názorov stúpa počet kriminality a násilných útokov proti ľuďom inej farby pleti či prisťahovalcom. „Ultrapravičiari“ na seba sťahujú pozornosť médií a ľudia začínajú odsudzovať skinheads všeobecne. Od rasistických a fašistických tendencií sa dištancujú tradiční, nepolitickí skinheads. Vzniká celoeurópske společenstvo postavené na prepojení neonacizmu s neofašizmnom. V roku 1981 sa hnutie začalo šíriť do Ameriky, kde už mal rasizmus pomerne silné korene. Tu boli skinheads považovaní za nástupcov Ku-Klux-Klanu, teda za akýchsi ochrancov čistoty bielej rasy a morálky. Aj napriek represívnym pokusom amerických zložiek sa Spojené Štáty dostali do pozície jednej z tradičných bášt tejto organizácie. Americkí WP(white power) Skinheads sa zúčastnili na akciách Hammer Skins, American nazi party alebo White aryan resistance. Skinheadi ktorí mali rasistické alebo xenofóbne zmýšľanie (teda nedôvera, odpor k výzoru, v tomto prípade prisťahovalcom) sa nazývajú Boneheads (v slangovom preklade: hlupák, tupec). V prvej polovici 80. rokov sa hnutie dostalo aj do Európy, najmä do Nemecka a Talianska. Toto hnutie je zväčša neofašistické. V Nemecku sa dostáva na neonacistické pozície (svoj význam tu má aj história Nemecka, kde zažité kultúry a tradície zohrali svoju úlohu). Títo „exportéri“ sa vo veľkej väčšine stotožnili s „učením“ nacizmu, menovite s národnym socializmom Adolfa Hitlera. S tým tiež súvisí používanie nacistickej terminológie a symboliky. Pri spojení Európskych neonacistov zohrala veľkú úlohu organizácia Blood and Honour (Krv a Česť). Jednou z hlavných úloh sa stalo spochybňovanie fašistických vojnových zločinov a propagácia pohlavárov Tretej ríše (A. Hitlera, R. Hessa…). Časovú stratu oproti Anglicku nahradila bezmedzná oddanosť a zapálenosť nových „prorokov“. Vplyvom príchodu Boneheads na scénu, sa hnutie skinheads podobá blúdeniu kriminálnikov, a to vďaka niekoľkým skupinkám boneheadov, ktorí sú dnes len veľmi vzdialenými napodobeninami pôvodného skinheadského hnutia. S.H.A.R.P. (1986 až dodnes) Ako reakcia na rozmach rasizmu a xenofóbneho myslenia v skinheads vnikli v roku 1986 v americkom New Yorku S.H.A.R.P.S. (Skinheads Against racial Prejudice - Skinheadi proti rasovým predsudkom). Sharps zaznamenali veľký, rýchly prírastok . Sharps vyvolávajú bitky s WP Skins, ktoré zachádzajú až do extrému, kedy sa začnú používať strelné zbrane. Vzniklo mnoho nových skupín - Warzone, Agnostic Front.... Sú ostro zamerané proti fašizmu a chodia samozrejme štýlovo oblečení. Myšlienka protirasistických skinheads onedlho prešla aj do Európy, konkrétne do Anglicka prostredníctvom speváka antifašistickej Oi! skupiny The Opressed. Vznikali rôzne skupiny, hudobné vydavateľstvá (labely) a časopisy (nazvané ziny,fanziny). Sharps neboli nijak organizovaní ako niektorí WP Skinheads. Svojími postojmi sa približujú k tradičným apolitickým skinheadom. „Ozajstný skinhead nie je rasista, bez jamajskej kultúry by skinheads neexistovali, bola to ich kultúra spojená s britskou pracujúcou triedou, ktorá ju vytvorila,“ - Roddy Moreno, propagátor S.H.A.R.P v Anglicku. Redskins / R.A.S.H. (1978 až dodnes) Zjavili sa vo Veľkej Británii okolo skupiny soulu a rhythm a blues. Táto skupina skinheads si postupne vytvorila svoju vlastnú hudbu. Majú politickú alernatívu k súčasnému režimu. Sú protikladom WP skins a rovnako ako oni, ani R.A.S.H. nemajú s pôvodnými skinheads spoločné nič okrem štýlu obliekania, ktorí prebrali. Patria k militantným častiam celku ľavicových krídel. Od pravých a pôvodných Skinheads prevzali len image, hrdosť na robotnícku prácu a typickú pre skinheads neústupčivosť. Redskins sa odlišovali od typických skinheads v móde tým že nosili červené bundy alebo červené šnúrky v topánkach, ale to nemusí byť pravidlom. R.A.S.H. (Red and Anarchist SkinHeads) Skunks (1978 až dodnes) Sorta hybridov medzi punks a skins. Nachádzajú sa dnes často okolo hardcorovej scény.
Kľúčové slová: Skinheads Skins Boots Braces Skin Head Heads Oi Punk Subkultura Sharp Rash
Krátky rozhovor o hip-hopeBY: kráčame do temnôt, http://www.prasopal.sk 
Rozhovor bol uskutočnený 1. apríla s víziou jeho umiestnenia na
Praspopal a nebol dosiaľ dokončený, keďže človek, ktorý odpovedal na
otázky nakoniec od jeho zverejnenia ustúpil. Po udalostiach okolo
Schizoprasu som sa však rozhodol ho napriek tomu uverejniť, s tým, že
zamlčím identitu odpovedajúceho a takisto som vynechal časti, ktoré by
jeho identitu mohli odhaliť. Rozhovor je kvôli tomu veľmi krátky, no
poskytuje pohľad z hip-hopovej scény na infiltráciu neonacistických
kruhov do hip-hopovej scény, stačí si spomenúť na niektoré akcie v
Dopleri alebo spomínanú akciu v Malom Dunaji, kde bolo možné náckov bez
problémov stretnúť či oblečenie Mikyho Moru vo videoklipe. Vo februári bola akcia v Malom Dunaji. Kolujú správy, že je to
náckovský podnik. Headlinerom bol Miky Mora, ktorý mal v klipe oblečenú
mikinu značky Thor Steinar a v tombole boli ceny ako tričká značiek
Saboters, Everlast a Pit-Bull. Na plagáte bol ako sponzor akcie uvedený
streetwearshop.sk, ktorý prevádzkuje Runa s.r.o.
Ten podnik je náckovský. Majiteľ podniku, čo tú akciu robil vybavil
sponzora Everlast, Londsdale a tiež Saboters, ale tu chcem poukázať na
to, že značka Saboters je úplne mimo tých dvoch predošlých. Sabotérov
robí writer Winner a pár ďalších ľudí okolo neho, takže by som to
nehádzal do jedného vreca. No a k tomu, čo si sa pýtal. Čo ti k tomu
mám povedať? Miky mal taxu, dostal svoje. Pre koho bliakal mu bolo asi
jedno. Že v podniku bolo (obrazne povedané) 90% náckov a 10% akože
raperov je vec dnešnej doby. Hip-hop je trend. A čo sa týka jeho mikiny
v klipe.... Ja ti za neho neviem povedať, čí sa hlási k nejakému hnutiu. Je všeobecne ľuďom v HH jedno, od koho taxu majú alebo len
Morovi? Myslíš, že sa jedná priamo o podporu neonacistickej scény alebo
je to klasický „nazi-freindly“ postoj: „máme v piči politiku“ a
„neriešime“ veci? Pozeral som si reakcie na hip-hop.sk na tú akciu a
tiež priaznivé neboli.
Myslím, že vo všeobecnosti je už dnes raperom jedno, pre koho rapujú,
ak za to dostanú to, čo požadujú. Je to pre nich biznis. 2H sa stal
biznisom. Myslel som, že PSH so svojim „Hlasuju proti“ alebo Drvivá Menšina so singlom „V inej koži“ mali nejaký vplyv na scénu...
Pre pár ľudí určite. Ale ukáž mi dnes jedného "hiphopera", ktorý rap
vníma ako výpoveď. Nájdeš väčšinou len takých, ktorí ho berú ako
momentálnu ikonu módy. Hip-hop je prezentvaný ako afroamerická subkultúra. Stále väčšinu
z 1,4 milióna väzňov v USA tvoria afroameričania. Teraz na Slovensku
možno očakávať väčší prílev neonacistov do HH scény, keďže skinhead
look sa stáva minulosťou, náckovia sa obliekajú do imidžových
neonacistických značiek ako sú Thor Steinar či Eighty-Eight a z toho
imidžového hľadiska do hip-hopovej mačisitckej scény, plnej konštruktov
bielych drsňákov s brokovnicami v klipoch a pipenkami po boku bez
problémov zapadnú. Nakoniec, možno ten výrok po policajnej razii krátko
po vražde Daniela Tupého v obchodoch House of Fun, ktoré prevádzkuje
Runa s.r.o., že Eighty-Eight je hip-hopová značka, nebol až tak mimo
misu... Nebolo by to prvýkrát, čo sa neonacisti vkradli do nejakej
subkultúry.
Ja osobne nemám náckov alebo teda akékoľvek diskriminovanie rád.
Nejeden krát som bol napadnutý za široké gate a mikinu, ale aj s afrom
na hlave, chápeš. Neznášam ľudí, ktorí si robia privilégiá rozhodovať o
osude iných na základe toho, že sú tí druhí "odlišní", prípadne že
vyznávajú inú vieru alebo názor. To, že niekto označil značku 88 za
hiphopovú, tak to ho zrejme napadlo len preto, že je všeobecne známe,
že ôsmym číslom v abecede je písmeno H. V spojení dvoch osmičiek tak
vzniká HH, čo zrejme nejaký chytrák otočil na HipHop. A čo sa HipHopu
samotného týka. Táto subkultúra vznikla hlavne preto, že sa ľudia
chceli prejaviť/“vyspovedať“, dať zo seba von pocity, či už cez hudbu
(rap), maľbu (graffiti) alebo aj tanec.... To bola podstata. -- Fotoreport: Miky Mora v Pivárni (Bratislava, 3.2.2007)
Kľúčové slová: Rozhovor Prasopal Hard Core Punk Nacizmus Fašizmus Miky Mora Thor Steinar
Strana:
1 |
|
|
